Richard Gregor
Rónaiovej heréza / Ronaiova´s Heresis

Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale z osobného hľadiska ide o jednu z najodvážnejších apropriácií / komentárov v dejinách slovenského výtvarného umenia. Jeho podstatou je postoj dcéry k otcovi – maliarovi, Veroniky Rónaiovej k Juliánovi Filovi, ktorý ju v jej ranej tvorbe umelecky veľmi ovplyvnil – v určitej chvíli (v 80. rokoch) ich spájal vzťah k formálnym možnostiam hyperrealizmu.

Rónaiová zdedila obraz svojho otca a maliarsky doň vstúpila. Vieme si predstaviť, že táto heréza ju musela stáť obrovskú odvahu a námahu, silné presvedčenie o zmysle samotného aktu "znesvätenia". Z interpretačného hľadiska sa ponúka Jungov Elektrin komplex, o vzťahu dievčaťa k otcovi, čo možno na prvý pohľad vyznieva ako príliš dramatické. Ale na druhej strane, pri úvahách o Filovej tvorbe je psychoanalytická metóda dejín umenia jedným z možných spôsobov, ako pochopiť aj iné, než jej formálne znaky. Na pozadí pop-artu, fotografického realizmu prípadne špecificky architektonickej 2D koláže sa totiž formuje atmosféra záhadných vzťahov medzi zobrazenými figúrami, určitá tlmená erotickosť, a všetko je zastrešené témou nie veľmi frekventovanou v našom umení - kafkovsky úradníckou.
Nie je preto náhodné, že Rónaiová domaľovala do tohto obrazu práve dvojitý akt. Vzniklo hybridné dielo, dielo dvoch rukopisov, do istej miery intenzívne a znepokojujúce aj bez toho, aby divák poznal všetky uvedené súvislosti.

Maybe not visible at the first sight, but from the personal point of view this art work might be one of the most courageous apropriations / comentaries in Slovak Art History. The attitude of daughter towards her father (who was paiter as well) is the essence here, Veronika Ronaiova and Julian Filo, who had the great influence of her early work – in 1980´s the were both interested very much in hyperrealism.

Ronaiova inherited the presented picture and commented it as a painter. We could imagine this heresis was accompained with „nerves“ and effort, the belief in the aim and effect of this „desecration“. As an interpretation Jung´s Electra Complex, dealing with the relationship between daughter and her father, might be productive. It might seem a little too dramatic, but according to thinking of Filo´s art, the psychoanalytic Art History methodology would be one of the relevant approaches, how to understand more than its´ forms. Against the background of pop-art, photo-realism and certain kind of architectural 2D collages, there is a „film“ of enigmatic relationships, anticipated erotics – all covered in the theme not very frequent here: the Kafka-like offices and clerks.

So it´s not impertinent that Ronaiova´s interpretation is double nude act. This hybrid art work has two styles, two signatures and it´s very intensive and annoing (Unheimliche) even withou knowing the legend I described at the beginning.