Stano Masár

Stano Masár je hravý postkonceptuálny umelec rozvíjajúci stratégie manipulácie, transformácie, interpretácie, context sensitive a site specific inštalácie. Do dejín umenia vstúpil originálnou interpretáciou historických aj súčasných, svetových a domácich masterpiecov, ktoré analyticky transformoval do zjednodušenej reči piktogramov /Michelangelo, Leonardo da Vinci, Damien Hirst, Pipilotti Rist, Mauritio Cattelan a iní/. Hranicu medzi umením a dizajnom sebavedome programovo prekračoval aplikáciou piktogramov na dlažbu, detské puzzle, šachový stolík, PC stolík a podobne. V sérii JUST vymazával zo slávnych umeleckých diel významné momenty. Just Jesus je Leonardova Posledná večera, v ktorej Ježiš zostáva za stolom sedieť sám, Catelanov Pápež mizne aj s meteoritom z červenej podlahy, Just Woman sú Manetove Raňajky v tráve, na ktorej ostávajú len ženy.

Pre Československý pavilón Benátskeho Bienále pripravil spolu s Tomášom Vaněkom nezrealizovaný projekt LOBBY. Pavilón mal byť pretvorený na fiktívnu loby neexistujúcej umeleckej inštitúcie /múzea, galérie/, ktorá by uspokojila takmer všetky neumelecké potreby umeleckého publika /občerstvenie, book corner, detský kútik, recepcia, šaťňa, úschovňa katalógov/.
Na výstave Neznesiteľná všednosť bytia narušil krehkú formálnu podstatu predmetov každodennej reality, ktorým umožnil uniknúť z každodennosti svojho bytia. Roztápajúci sa radiátor, ovisnutá vodovodná rúrka, farba stekajúca pod strop, hodiny s opadanými číslami aj ručičkami. Samostatnú kategóriu v Masárovej tvorbe tvoria manipulované dvere, stoly stoličky, radiátory, elektroinštalácie … . Stano Masár ale vytvára aj čakáreň na nápady umelcov /Waiting for Artists idea/, nenamalovaný obraz necháva behať po galérii. Výťahu necháva ujsť dvere... . Manipuluje semafóry, na Synagógu inštaluje dvere z maďarského Ikarusu, z Heleny Kontovej a Giancarla Politiho vytvára bábiky po vzore Barbie a Ken.

Nezanedbateľný je prínos Stana Masára v oblasti grafického dizajnu. Je autorom dizajn manuálov viacerých bratislavských galérii, série autorských katalógov, ale aj časopisu o umení Jazdec.

Juraj Čarný