Mira Sikorová-Putišová: Prvá slovenská verzia ART NOW, či obraz súčasného umenia ako výber „elít“?

V decembri 2014 bola na verejnosť uvedená publikácia 50 súčasných umelcov na Slovensku - obsahom a formátom blízka prehľadovým publikáciám edície Art Now. Pod jej vydaním je podpísaná Art Academy, ktorá v nedávnej minulosti realizovala vzdelávací program pre jedincov s ambíciou nielen sa vo výtvarnom umení orientovať, ale ho aj zbierať. Z tohto uhla pohľadu, teda s prihliadaním na činnosť Art Academy, je možné edičný počin charakterizovať predovšetkým. Ak bolo cieľom publikácie vytvoriť, pokiaľ možno čo najplastickejší, obraz o aktuálnej výtvarnej scéne, konkrétne o jedincoch, ktorí ju svojou činnosťou kreujú, je metodika výberu sumy autorov autoriek na základe konsenzu tvorcov publikácie legitímna. Treba zdôrazniť, že nejde o potvrdzovanie „nezastupiteľnosti“ autora/autorky a jeho/jej tvorby pre aktuálny kontext, teda o „písanie dejín“ umenia na základe výberu. Na to je takto koncipovaná publikácia (po roku 1990 jediná svojho druhu, pretože k vydaniu koncepciou príbuzného titulu prezentujúceho výber umelcov - Slovenská umelecká scéna 1990 – 2004 pod gesciou AICA Slovakia nakoniec nedošlo) nepostačujúca, keďže súčasné umenie je oveľa viac štruktúrovanejší fenomén. Nechcem naznačovať, že obsah publikácie rezignuje na odbornú misiu, naopak - texty o jednotlivých autoroch, písané Jurajom Čarným, Barborou Geržovou, Richardom Gregorom, Dianou Majdákovou a Katarínou Müllerovou, zaručujú relevantný umenovedný rámec.

Problém môže nastať (narážam aj na kritiky, ktoré sa na knihu „zosypali“ na sociálnej sieti Facebook, no nemám na mysli výhrady, kto v zozname päťdesiatich umelcov chýba – pri výberovej metodike sa dajú automaticky očakávať ), ak ju budeme považovať za akt mapovania našej aktuálnej výtvarnej scény bez vnímania širších súvislostí. Treba si uvedomiť, že textov (nieto publikácií) o umení po roku 1990, ktoré ho komplexnejšie prehodnocujú (zaoberajú sa príslušnými tendenciami alebo diskurzmi, čo určujú obraz výtvarného umenia vybraného obdobia), je stále ako šafranu. Obsah knihy tvoria diela z nového milénia – tu je textov tohto typu doslova mizivý počet, navyše hodnotenie tohto úseku je stále v procese. Publikácia je skôr príspevkom do procesu (okrem textov o autoroch aj vďaka sústredeným bibliografickým údajom), čiže napĺňa odborný účel, čo je dôležitejšie ako jej vytýkaný „elitársky“ model. Navyše, obsiahlejšie kritické zhodnotenie vybraných úsekov umenia sprevádzané publikačným výstupom vzhľadom na svoje špecifiká a nároky náleží iným špecializovaným inštitúciám (najmä SNG a momentálne vzhľadom na dnešný stav slovenských kunsthalle hádam najviac KHB), a nie súkromnému subjektu akou je Art Academy. Jej počin ako obdobu mapovania scény je možné akceptovať, no nie brať ako výlučný, či mienkotvorný. Takým môže javiť práve kvôli „podvýživenej“ množine adekvátne hodnotiacej odbornej spisby k 90-tym a nasledovným rokom nového milénia. Najmä z tohto dôvodu sa (prípadný) pocit nedocenenia zvyšku mimo 50tky vybraných výtvarníkov dá pochopiť.

Čo je možné titulu vyčítať? Vágny názov, za ktorým je však cítiť marketingové pozadie. No môže evokovať, že nejde len o oblasť výtvarného umenia. Ďalej - viac formálny nedostatok, ako je ohraničenie „hornej“ hranice výberu kategóriou strednej generácie, ktoré pôsobí ako striktné odstrihnutie sa od zvyšku, čo už prekročil určitý vek. Ideálnejším a logickejším by bolo týchto autorov označiť ako tých, čo vstúpili na scénu v 90tych rokoch.

Do akej miery plní publikácia svoj účel je predčasné hodnotiť. Rozhodne je dobrým odrazovým mostíkom (znova sa odvolám na prítomné, hoci len stručne spracované, bibliografie) pre ponor do súčasného výtvarného umenia. Prospešná môže byť nielen pre „klientov“ Art Academy, ale aj pre študentov humanitných vied, kde sa vyžaduje všeobecný prehľad. A, vzhľadom na moje osobné pedagogické skúsenosti, by som ju „ordinovala“ ako odporučenú literatúru aj pre študentov vysokých výtvarných škôl. Možno je toto prirovnanie trochu pritiahnuté za vlasy, no určite je lepšie siahnuť po nej, ako dať na informácie z internetu ako napr. tu, kde sa v „10tke umelcov zo Slovenska, čo by sme mali poznať“ medzi kvalitnými autormi ocitajú aj zástupcovia stredného prúdu.